V posledných rokoch vidíš, že politici čoraz častejšie obviňujú médiá a novinárov, že “si neplnia povinnosti” a že sú “bordel” a snažia sa ich zdiskreditovať. Lenže je naozaj pravdepodobné, že by sa všetky médiá za pár rokov zmenili z dôveryhodných na nedôveryhodné? Médiá tvoria tisícky ľudí a desiatky oddelených organizácií. Pravdepodobnejšie je, že niektorí z tých desiatok politikov naozaj robia veci, ktoré stoja za rýpanie sa v nich.

Médiá sú pre politikov či ľudí na dôležitých postoch v štáte ako nepríjemný sused, ktorý kladie otázky, keď by oni najradšej mali pokoj. Lenže presne to je ich práca. Keď je niekto „pri moci“, či už v politike alebo biznise, je potrebné mať niekoho, kto mu svieti na prsty. Bez toho sa z moci ľahko stane samozrejmosť, zodpovednosť za svoje kroky stráca na hodnote a z osobnej integrity sa stane prázdna fráza.

Keď sa ti zdá, že médiá kopmlikujú politikom život, skús si predstaviť svet, kde by médiá nemohli o politikoch napísať nič kritické. To by sa kradlo a rodinkárčilo - bez dozoru. Vlastne to sme tu aj mali - počas obdobia komunizmu. Preto je veľmi riskantné, ak premiér urobí krok ako je prerušenie komunikácie s väčšinou hlavných médií.

Médiá ako baterka v tme

Médiá sú ako baterka: nevymýšľajú, čo sa stalo, ale svietia na to, aby sme to videli. A keď svietia, ukazujú aj prach v kútoch. To je dôvod, prečo sa zdá, že „stále niečo riešia“. V skutočnosti len dávajú verejnosti informácie, ktoré by inak ostali skryté.

Novinári nemajú právomoc nikoho zatknúť ani súdiť. Nemôžu prinútiť politika, aby dodržal sľub. Ich sila je v tom, že pomenúvajú, čo sa deje: kto rozhoduje, v koho prospech, a či slová sedia s činmi. Je to práca tisícov malých „policajtov“, ktorí nemajú putá, ale majú pero, kameru alebo mikrofón.

Prečo politici v posledných rokoch médiá znevažujú

V posledných rokoch vidíš, že politici, ktorí sú pri moci, často útočia na médiá osobne. Označujú ich za „antislovenské prostitútky“, „zahraničných agentov“ alebo „zapredancov“. Cieľ nie je len uraziť novinára. Cieľ je oslabiť dôveru verejnosti v to, čo médiá hovoria.

Prečo? Lebo kontrola je nepohodlná. Investigatíva odhaľuje chyby, konflikty záujmov a zneužívanie moci. Ak sa ti podarí presvedčiť ľudí, že médium klame, už ťa jeho odhalenia nebolia. Stačí povedať: „To nie je pravda, to sú oni, len nás chcú očierniť.“ A časť publika má pocit, že problém je vyriešený.

Súčasne sa mení mediálne prostredie. Sociálne siete nám skracujú pozornosť, zvyšujú tlak na rýchlosť a uľahčujú útoky na konkrétnych novinárov. V takom prostredí sa jednoduché nálepky a nepodložené obvinenia šíria rýchlejšie ako vysvetlenia a overené fakty. A pre politika je výhodné mať tému „zlí novinári“ pripravenú vždy, keď príde nepríjemná otázka.

…Politici môžu podkopať dôveryhodnosť žurnalistiky bez väčších následkov – je to mechanizmus, ktorý by mohol ohroziť aj iné autoritatívne informačné zdroje v demokracii, ako sú vedci a zdravotnícke orgány

Prečo rastie vplyv „alternatívnych“ médií

Keď sa dôvera v tradičné médiá oslabí, vzniká priestor pre „alternatívne“ kanály. Často ponúkajú jednoduché, ľahko pochopiteľné, no málo užitočné vysvetlenia, silné emócie a pocit, že „konečne niekto hovorí pravdu“. To znie príťažlivo, najmä keď si unavený z chaosu a protichodných správ. Ale táto forma nepomáha vyvolávať zodpovednosť a skúmať podstatu vecí.

Problém je, že mnohé z týchto kanálov neoverujú fakty a nekontrolujú vlastné tvrdenia. Niekedy fungujú ako megafón pre politikov – bez kritických otázok, bez overenia, len s opakovaním ich výrokov. A niekedy vytvárajú dojem širokej podpory cez umelo predstieranú podporu (napríklad koordinované kampane, kde jedna organizácia / majiteľ vlastní viaceré weby alebo falošné účty na sociálnych sietiach a zverejní na nich podobné články, ktoré sa navzájom podporujú alebo na seba odkazujú), aby to vyzeralo, že „ľudia to hovoria všade“.

Takéto médiá zároveň pomáhajú nastavovať témy v prospech tých, ktorí sú pri moci. Namiesto otázok o výsledkoch sa riešia kultúrne vojny, symboly a konflikty, ktoré odvádzajú pozornosť.

Aké kognitívne skreslenia a triky sa pri tom využívajú

Útoky na médiá a presun k „alternatívnym“ kanálom často fungujú preto, že hrajú na naše mentálne skratky.

• Konfirmačné skreslenie: vyhľadávaš a ľahšie uveríš tomu, čo potvrdzuje tvoj názor.
• Zaujatosť vlastnej skupiny: „naši“ sú dôveryhodní, „oni - tí druhí“ klamú.
• Efekt autority: ak to povie „náš líder“, nemusíme to preverovať, môžeme tomu slepo veriť.
• Efekt iluzórnej pravdy: keď počuješ tvrdenie stále dokola, začne znieť pravdivo, bez ohľadu na to, či pravdivé naozaj je.
• Negatívne skreslenie: zlé správy alebo očierňovanie si zapamätáme viac než neutrálne alebo pozitívne správy rovnakej váhy. Ak počujeme na politika 5 negatívnych a 5 pozitívnych správ, pozornosť venujeme viac tým negatívnym.

Preto fungujú krátke, emotívne nálepky. Znie to jednoducho, ľahko sa to šíri a dá sa tým prekryť zložité vysvetlenie. Stačí tlačové konferencie zasypať negatívnymi správami, obvineniami a “trendy” kauzami, je jedno, či pravdivými. Tie si verejnosť uloží do pamäte, a ťažšie ich potom prebije aj vyšší počet pozitívnych správ ohľadom napríklad politického oponenta.

Nehľadaj bezchybnosť a dokonalosť

Samozrejme, slobodné médiá sa občas sústredia na nesprávnu vec. Alebo sa utnú - urobia chybu. Nie je to dokonalé, rovnako ako demokracia nie je dokonalá - dáva priestor dobru ale aj zlu, sloboda slova dáva priestor chvále a rešpektu, ale aj osočovaniu a zavádzaniu. Pokiaľ budú tieto súčasťou ľudskej povahy, tak budú súčasťou demokracie. No je to to najlepšie, čo zatiaľ máme.

Slobodné médiá sú ako demokracia - odzrkadľujú všetky hodnoty spoločnosti, niekedy aj tie nesprávne. Ale pomáhajú držať balans - ani u seba nečakáme bezchybnosť a dokonalosť - dovolíme si sa podknúť. Takisto by sme to mali dovoliť aj politikom či médiám. No ak sa tie podknutia opakujú a ukáže sa trend, ktorý svedčí o kariére založenej na podknutiach a výhovorkách - potom by sme tomu politikovi, či novinárovi a médiu - mali prestať dôverovať a hlasovať zaň našou pozornosťou, hlasom či kliknutím.

Demokracia je systém, založený na inštitúciách, ktoré tvoria balans - dozerajú na všetky časti, dávajú priestor ukázať prstom a zakričať “Kráľ je nahý”. Áno, je to byrokracia, ktorá často aj spomaľuje a komplikuje život. Rovnako ako dopravné značky a pravidlá niekedy spomaľujú a komplikujú cestu do práce - ale skús si predstaviť cestu do práce bez nich. Keby každý vodič mohol ísť tak rýchlo a všade tam, kde chce. Bol by to chaos.

Vďaka dopravným značkám jazdia milíony áut s relatívne nízkou nehodovosťou a problémami. Vďaka inštitúciám nažívajú milióny ľudí v EU s rôznymi názormi a zvykmi s relatívne nízkou nehodovosťou a problémami. Slobodné médiá sú jednou z týchto inštitúcií - či poukazujú na chybné kroky “našej” strany alebo tej druhej, robia to, čo by mali.

Čo s tým môžeš robiť ty

Najdôležitejšie je nenechať sa tlačiť k okamžitému spraveniu si názoru. Na sociálnych sieťach chce každý reakciu hneď. Skús si vytvoriť zvyk najprv zastaviť, porozmýšľať a preskúmať, pozrieť sa na to z druhej strany, a až potom zdieľať alebo súdiť.

🛑 Metóda STOP

• S — Skontroluj zdroj: Kto to tvrdí? Je dôveryhodný?
• T — Triezvo premýšľaj: Nehrá to na tvoje emócie? Čo sa snaží dané tvrdenie dosiahnuť?
• O — Over fakty: Nájdeš nezávislé potvrdenie, dáta, štúdiu?
• P — Pozor na zaujatosť: Tvoja aj autorova. Čo je ich alebo tvoja motivácia?

K tomu hľadaj dôveryhodné zdroje a porovnaj, či sa viac médií zhoduje na tom istom fakte. Ak sa niekto tvári, že „všetci klamú, len my ti dáme pravdu“, práve to je dôvod svoju sieť rozšíriť o viac zdrojov.

Nepáči sa ti čo dané médium robí? Skús to otočiť

Ak sa pristihneš pri tom, že nesúhlasíš s tým, čo sa v danom médiu prezentuje - skús sa zamyslieť, či by si sa cítil/a rovnako, ak by robili to isté, no písali by o niekom, kto sa ti nepozdáva. Dobré médium bude skúmať všetky strany - nie len koalíciu a ľudí pri moci dnes, ale aj opozíciu a ľudí, ktorí sa k moci snažia dostať.