Dokonalý kandidát neexistuje. Na každého sa dá nájsť nejaké pochybenie, prípadne vykonštruovať, ak je pochybení málo. Správna otázka nie je - “ktorý kandidát/strana je bez chyby?”, ale ktorý kandidát/strana má a aplikuje tie správne morálne hodnoty, nemá zásadné pochybenia či škandály, nemá pochybnú históriu a zlé doterajšie výsledky?

Ak niekto robí väčšinu vecí správne a vystupuje podľa tvojich hodnôt, môže to byť rozumná voľba. Kritické myslenie znamená vedieť odlíšiť malé pochybenia od zásadných problémov, malé nezhody s tvojimi hodnotami od pochybných krokov v minulosti.

---

Perfektný politik neexistuje

Mnoho ľudí robí pri voľbách jednu veľkú chybu:
hľadajú dokonalého kandidáta.

Ak kandidát povie jednu vec, s ktorou nesúhlasíme, okamžite ho zavrhneme. Alebo ak nemá riešenia na úplne všetky problémy alebo otázky, ktoré naň hádžu ich konkurenti, nepozdávajú sa nám. Výsledok?

• nemáš si z čoho vybrať
• alebo nakoniec podporíš niekoho oveľa horšieho, pretože urobíš rozhodnutie na poslednú minútu (alebo hlasuješ za tú istú osobu/stranu ako v predošlých voľbách, lebo si nevieš vybrať)

Realita je jednoduchšia:

Politika je o výbere najlepšej dostupnej možnosti, nie o dokonalosti.

Smutná realita je, že politika sa často mení na boj o moc, nie na službu ľuďom. Mnohokrát uspejú skôr tí, ktorým nerobí problém klamať, útočiť, prekrúcať a obchádzať pravidlá. A práve to je nebezpečné. Človek môže pôsobiť múdro, sebavedomo a skúsene, ale ak mu chýba charakter, slušnosť a zodpovednosť, môže narobiť veľa škody.

Preto politikov a strany netreba posudzovať hlavne podľa toho, čo hovoria oni sami. Nasľubovať sa dá veľa. Čo ale hovoria ich činy? Zrná od pliev oddelíš lepšie hodnotením ich reálnych výsledkov - čo dosiahli v minulosti? Priniesli viac poriadku, stability a spravodlivosti? Žije sa po ich vláde ľuďom lepšie, pokojnejšie a istejšie? Pomohli ekonomike, pracujúcim ľuďom, rodinám a dôchodcom, alebo hlavne sebe a svojim známym?

Skús nájsť ich reálne výsledky v praxi (stačí 10–15 minút):

• nájdi si 3 konkrétne rozhodnutia/zákony, ktoré presadzovali alebo blokovali (nie iba sľuby)
• ak sú v parlamente alebo europarlamente, pozri si ako hlasovali pri kľúčových témach
• ak pôsobili v samospráve alebo vo funkcii, pozri si čo reálne zlepšili (projekty, výsledky, porovnanie pred/po)
• pozri sa, ako reagovali na vlastnú chybu: priznanie a náprava, alebo výhovorky a útoky

Žije sa ti po ich vláde lepšie, pokojnejšie?

Ak daná politická strana už bola pri moci, vo vláde - čo reálne spravili pre bežných občanov Slovenska?

Pomohli viac sebe a svojim blízkym, alebo svojim voličom?

V politike sa zároveň nedá vyhovieť úplne každému. Jedni chcú viac poriadok a stabilitu, iní zasa slobodu a zmenu. Niekto rieši najviac rodinu a bezpečie, iný skôr ekonomiku či spravodlivosť. To je normálne. Dôležité je, aby politik vedel hovoriť ku všetkým slušne, bez pohŕdania, a aby neštval ľudí proti sebe len preto, aby získal moc.

Dobrá politika nemá spoločnosť rozbíjať, ale držať ju pokope aj vtedy, keď sa nezhodne na všetkom. A práve tu sa často ukáže pravá tvár politika: vie pomenovať chyby druhých slušne a vecne, alebo musí byť hrubý, ponižovať a útočiť aj na rodinu a blízkych?

---

Ako si zúžiť výber bez hľadania dokonalosti

Pri voľbách nepomáha hľadať „toho jediného správneho“. Lepšie funguje jednoduchý filter:

1. najprv vyraď neprijateľné možnosti

• strany, ktoré zlyhávajú v základných veciach ako slušnosť, charakter, zodpovednosť a čisté fungovanie
• môžeš mať napríklad iný názor na nejaké témy, no dôležitejšie je, či je politik slušný, čestný, zodpovedný a či po ňom zostáva poriadok alebo rozvrat. So slušným politikom sa nájde reč aj o citlivých témach. S agresívnym / obviňujúcim politikom sa nedohodne takmer nikto - ani na najdôležitejších témach.

2. potom porovnávaj tých, ktorí zostali - aké sú ich výsledky? Detailné plány založené na dátach a názoroch expertov?
3. nakoniec vyber toho, kto má najlepšie výsledky, najlepší program alebo najlepšie podložené riešenia

Takto sa vyhneš dvom chybám:

• že zavrhneš každého pre jednu drobnosť
• že nakoniec hodíš hlas niekomu, kto síce pôsobí sebavedomo, ale nemá výsledky ani charakter

---

Menšie nedostatky nie sú to isté ako veľké prešľapy

Každý človek má menšie chyby. Platí to ako pre politika tak aj pre bežného človeka.

Menší nedostatok môže byť napríklad:

• iný názor na konkrétny detail zákona
• slabší prejav v diskusii
• horšie vysvetlený postoj k jednej téme
• iný názor na okrajné témy, ktoré nebudú mať vplyv na život drvivej väčšiny občanov (tieto sa často zneužívajú na kampane)

To ešte automaticky neznamená, že ide o zlú voľbu.

Rozhodujúce sú veľké prešľapy a kauzy.

Napríklad:

• korupcia
• rodinkárstvo a posúvanie peňazí blízkym ľuďom
• napojenie na mafiu alebo podozrivé kontakty
• zmiznuté milióny eur a nevysvetlené tendre
• klamstvá, manipulovanie verejnosti a útoky na osobu namiesto faktov
• opakované šírenie dezinformácií

Ak sa okolo politika alebo strany točia veľké kauzy, nie je to detail. To je varovanie, že takého človeka vo vláde pravdepodobne nechceš.

---

Prečo ľudia hľadajú dokonalosť

Psychológia vysvetľuje, prečo máme tendenciu odmietať kandidátov kvôli malej chybe.

Jedným z dôvodov je konfirmačné skreslenie.

1 – Konfirmačné skreslenie

Ľudia prirodzene hľadajú informácie, ktoré potvrdzujú ich existujúci názor.

Ak si už myslíme, že politik je zlý, budeme si všímať hlavne veci, ktoré to potvrdzujú.

A ignorovať tie, ktoré tomu odporujú.

---

Rozhodovanie je často emocionálne

Psychológ Jonathan Haidt vo svojej knihe The Righteous Mind vysvetľuje jednu dôležitú vec:

Najprv rozhodujeme intuíciou a až potom si náš názor logicky zdôvodňujeme.

To znamená, že pri politike často:

1. najprv cítime sympatiu alebo odpor
2. potom si nájdeme argumenty, ktoré to podporujú

Ak si toto uvedomíme, môžeme sa zastaviť a spýtať:

Hodnotím kandidáta férovo, alebo len obhajujem svoj pocit?

---

Rýchle a pomalé myslenie

Podobnú myšlienku opisuje aj Daniel Kahneman.

Thinking, fast and slow (rýchle a pomalé myslenie)

Ľudský mozog používa dva režimy:

Systém 1 – rýchly

• intuitívny
• emocionálny
• reaguje okamžite

Systém 2 – pomalý

• analytický
• kritický
• vyžaduje energiu

Pri voľbách často rozhoduje Systém 1.

Kritické myslenie znamená zapojiť aj Systém 2.

---

Morálne hodnoty sú rôzne

Jonathan Haidt tiež ukazuje, že ľudia majú rôzne morálne priority.

Niektorí viac zdôrazňujú:

• slobodu
• spravodlivosť
• ochranu slabších

Iní viac zdôrazňujú:

• poriadok
• tradíciu
• lojalitu ku komunite

---

Jednoduchý filter pri voľbách

Pri hodnotení kandidátov a strán môže pomôcť tento jednoduchý postup:

1 – Pozri sa na základné ľudské hodnoty

Polož si otázky:

• klame?
• podvádza?
• útočí na ľudí a ich rodiny?
• očierňuje iných, alebo komentuje najmä výsledky ich práce?
• vie hovoriť vecne, alebo len hrá na hnev, strach a odpor?
• keď kritizuje konkurenta, robí to slušne a k veci, alebo hrubo a ponižujúco?

Ak niekto stojí hlavne na osobných útokoch, urážkach a divadle, je to zlý základ.

2 – Pozri sa, či sa okolo neho netočia veľké kauzy

Tu už nejde o sympatie. Tu ide o dôveru.

Sleduj napríklad:

• veľké korupčné kauzy
• nevysvetlené peniaze a zákazky
• rodinkárstvo
• podozrivé kontakty
• opakované vyšetrovania

Ak sa okolo politika alebo strany dlhodobo točia veľké prešľapy, asi ich už nechceš ďalej vo vláde.

3 – Až potom porovnávaj kompetenciu a výsledky

Keď vyradíš neprijateľné možnosti, potom porovnávaj:

• čo ten človek alebo strana už reálne dokázali
• či mali dobrý dopad na ekonomiku a život ľudí
• či vedia vysvetliť svoje riešenia konkrétne
• či majú premyslený program, alebo len pekné frázy

Ak strana už bola pri moci, pozeraj najmä na jej výsledky.

Ak je strana alebo politik nový, pozeraj sa na:

• aké má základné hodnoty
• ako komunikuje
• či má podrobný program
• či vie ukázať dáta, prepočty a realistické riešenia
• či majú jej ľudia nejaké výsledky z iných funkcií, samosprávy, parlamentu, europarlamentu, odborného života alebo riadenia projektov

Nová strana nemusí mať výsledky z vlády. To ešte neznamená, že je automaticky zlá voľba. O to viac však musí presvedčiť kvalitou programu, spôsobom komunikácie a dôveryhodnosťou ľudí, ktorí ju tvoria.

---

Skúsenosti samy o sebe nestačia

Niektorí politici stavajú celý svoj obraz na tom, že sú „skúsení“ a „v politike sú už roky“. To samo o sebe nestačí.

Ak má niekto dlhé roky skúseností, ale zároveň:

• klame
• útočí na ľudí namiesto hodnotenia ich práce
• točia sa okolo neho veľké kauzy
• nemá za sebou dobré výsledky

tak tie skúsenosti nie sú výhoda, ale skôr varovanie.

Rovnako platí aj opačný extrém: nová strana alebo nový politik nie sú automaticky dobrí len preto, že ešte nestihli nič pokaziť. Musia mať dobré hodnoty a takisto kvalitný, dátami podložený program, prípadne dobré výsledky v ich predošlých postoch (EU parlament, známe a dobre hodnotené firmy, dobré výsledky v predošlom zamestnaní).

Skúsenosti sú plus až vtedy, keď idú spolu s:

• dobrými hodnotami
• čistým menom bez veľkých prešľapov
• reálnymi výsledkami alebo aspoň poctivo spracovaným programom

---

Knihy, ktoré pomáhajú lepšie rozmýšľať o politike

Ak chceš rozumieť tomu, prečo ľudia volia tak ako volia, tieto knihy stoja za prečítanie:

Jonathan Haidt – The Righteous Mind

Prečo dobrí ľudia nesúhlasia o politike a náboženstve. Jedna z najlepších kníh o morálnej psychológii.

Daniel Kahneman – Thinking, Fast and Slow

Ako funguje naše myslenie a prečo robíme systematické chyby v rozhodovaní.

Václav Smil – Čísla nelžou

Veľmi pragmatický pohľad na svet založený na dátach. Pomáha rozlišovať medzi realitou a politickými sloganmi.

---

Zhrnutie

Pri voľbách si skús zapamätať štyri veci:

1️⃣ Perfektný kandidát neexistuje

2️⃣ Najprv vyraď neprijateľné možnosti podľa slušnosti vystupovania, hodnôt a veľkých prešľapov

3️⃣ Až potom porovnávaj podľa reálnych výsledkov, kompetencie a kvality programu

4️⃣ Samotné roky skúseností nič negarantujú, ak politik zlyháva v prvých troch bodoch

---

„Politika by neměla hrát roli estrády.“

Václav Havel