Zaujatosť alebo skreslenie (anglicky “bias”) je skrytý návyk nášho myslenia, ktorá nás vedie k rýchlym, ale často nepresným záverom. Nie je to „zlá vlastnosť“ ani lenivosť — je to prirodzený spôsob, ako si mozog skracuje cestu k cieľu, čo je častokrát užitočné. Problém je, že tieto skratky môžu byť v niektorých situáciách nepresné, alebo nás zavedú na nesprávny chodníček. Alebo ich zneužívajú ľudia či marketing na dosiahnutie ich cieľov na náš úkor. Kritické myslenie znamená tieto nástrahy rozpoznať – u seba aj u iných. Tu je zoznam najčastejších zaujatostí, vysvetlených jednoducho a s príkladmi zo Slovenska.

Ako to vyzerá v bežnom živote:

• Držíš s „našimi“: keď ide o tvoju obľúbenú politickú stranu, klub alebo „tvojich ľudí“, chyby svojich prehliadaš, súperom veríš menej a ich chybám pridávaš viac dôležitosti.
• Vidíš to, čo chceš vidieť: všimneš si príbehy, ktoré ti sedia, a tie, čo nesedia, rýchlo odmietneš.
• Silné emócie berú volant: ak ťa niečo nahnevá alebo nadchne, uveríš tomu skôr, aj bez dôkazov.
• Prvý dojem drží dlho: prvé info, ktoré počuješ, si zapamätáš najviac a neskoršie opravy prejdeš len okrajovo.
• Jedna skúsenosť = „tak to je vždy“: zlý zážitok u lekára či na úrade si zovšeobecníš na všetkých.

Prečo to riešiť:

• Môžeš sa vyhnúť nesprávnym rozhodnutiam (zlé nákupy, nesprávne voľby v zdraví či peniazoch).
• Rýchle, ale skreslené názory ľahko šíria hoaxy a rozdeľujú ľudí.
• Prichádzaš o lepšie nápady, lebo iné pohľady ani neskúsiš.
• Môžeš sa vyhnúť zbytočným konfliktom, ktoré nikam nevedú, prípadne naviažeš lepšie vzťahy aj s ľuďmi, ktorí nemusia zdieľať tvoje názory.

---

1. Konfirmačné skreslenie (confirmation bias)

Alebo aj potvrdzovacia zaujatosť.

• Čo to je: Máme tendenciu vyhľadávať iba informácie, ktoré potvrdzujú to, čomu už veríme.

• Príklad: Diskusie o očkovaní proti COVID-19. Ľudia často zdieľali len články, ktoré potvrdzovali ich názor (či už za alebo proti), a ignorovali články, ktoré nepotvrdzovali ich názor.

• Ako sa konfirmačnému skresleniu vyhnúť (keď my hovoríme): Pred tým, než niečo povieme, sami si nájdime aj protiargumenty.

• Príklad: Voliči sledujú najmä médiá, ktoré podporujú „ich“ stranu, a všetko ostatné považujú za zaujaté alebo zmanipulované. Ak článok alebo video zapadá do ich názoru, zdieľajú ho bez overenia. Ak im ho niekto spochybní, odmietnu to ako „propagandu“ – namiesto hľadania pravdy tak len posilňujú vlastné presvedčenie.

• Ako konfirmačné skreslenie spoznať (u iných): Ak niekto používa len zdroje jednej strany a úplne ignoruje fakty z druhej.
• Zdroje: Wikipedia, Wikipedia SK, Encyclopedia Britannica

---

2. Skreslenie spätného pohľadu (hindsight bias)

Alebo aj “Ja-som-to-vedel” efekt.

• Čo to je: Po udalosti máme pocit, že sme „to vedeli od začiatku“. V skutočnosti si však len spätne upravujeme spomienky tak, aby sedeli k výsledku.

• Príklad: Po voľbách 2023 mnohí tvrdili, že výhra SMER-SD bola jasná už dávno. Lenže pred voľbami to vôbec nebolo jednoznačné – analytici aj verejnosť sa líšili a prieskumy boli tesné.

  • V niektorých bolo na 1. mieste Progresívne Slovensko,
  • v iných viedol SMER-SD,
  • a ešte v júni 2023 bol HLAS druhý, kým v septembri už tretí.
    Výsledky teda boli neisté až do poslednej chvíle – tvrdiť po voľbách, že „to bolo jasné“, je len ilúzia istoty.

• Príklad 2: Keď v roku 2020 prišla pandémia, mnohí spätne tvrdili, že „bolo jasné, že to prerastie do celosvetovej krízy“. V skutočnosti však na začiatku nikto presne nevedel, ako vážna situácia bude – názory odborníkov sa líšili, médiá zdieľali protichodné informácie a mnohé vlády reagovali pomaly. Až po udalosti sa zdá, že vývoj bol predvídateľný – mozog si totiž spätne vkladá logiku tam, kde predtým bola neistota.

• Ako sa mu vyhnúť: Skús si pripomenúť, aké pochybnosti si mal/a pred udalosťou. Alebo sa spýtaj: „Dala by som na to stávku 10 000 €?“ Ak nie, zrejme to nebolo také „jasné“, ako sa teraz zdá.

• Ako ho spoznať: Keď niekto sebavedomo povie „to bolo jasné“ až po tom, čo sa to stalo.

• Zdroje: Wikipedia, Britannica

---

3. Kotvenie (anchoring effect)

• Čo to je: Prvá informácia, ktorá sa k nám dostane, silne ovplyvní naše rozhodnutia a to, ako vnímame ďalšie informácie. Inými slovami – prvej informácii dáme viac váhy a dôvery, a ďalšie už posudzujeme „ukotvení“ tou prvou.

• Príklad: Pri voľbách sa politici často oháňajú výškou kriminality u imigrantov.
  Reálne štatistiky MV SR však ukazujú, že národnostné menšiny tvoria v priemere len okolo 5 % všetkých trestných činov, zatiaľ čo Slováci až 95 %.
  (poznámka k analýze)

  Zamerať sa na 5 % a pritom ignorovať 95 % je zavádzajúce. Politikom to slúži na „namaľovanie čerta na stenu“ – vytvoria obraz hrozby, ktorá v skutočnosti nie je významná. Ak by chceli skutočne pomôcť Slovensku, zamerali by sa na znižovanie kriminality u samotných Slovákov.
  No vedia, že silnejšie zaberá (hoci štatisticky nepodložená) predstava o „nebezpečných imigrantoch“. Tým si u ľudí vytvoria kotvu – a čokoľvek, čo zaznie neskôr, už nemá takú váhu.

• Príklad 2: Predajca vystaví nový televízor s cenovkou 1 199 €, no hneď vedľa uvedie, že „pôvodná cena bola 1 699 €“. Aj keď 1 199 € nie je lacné, v porovnaní s pôvodnou sumou to pôsobí ako výhodná kúpa – mozog sa ukotví na vyššiu hodnotu. 👉 Reálne teda neposudzuješ cenu podľa hodnoty výrobku, ale podľa kotvy, ktorú ti obchodník nasadil.

• Príklad 3: Nehnuteľnosti: Maklér ukáže byt a povie, že podobné sa predávajú za 250 000 €, aj keď vie, že reálna hodnota je okolo 210 000 €. Kupujúci sa potom nevedome orientuje podľa prvej sumy a všetko pod 250-tisíc sa mu zdá ako „férová ponuka“. ➡️ Táto prvá informácia nastaví rámec, ako budeš vnímať všetky ďalšie ceny.

• Príklad 4: Politické prieskumy: Ak prieskumy dlho ukazujú, že určitá strana má 40 % podpory, ľudia si túto hodnotu zapamätajú ako „silnú“. Aj keď o pár týždňov klesne na 25 %, stále ju vnímajú ako favorita, pretože pôvodné číslo sa stalo mentálnou kotvou. 👉 Politické marketingové tímy to často využívajú na budovanie dojmu „stability a sily“.

• Ako sa mu vyhnúť: Overuj tvrdenia a štatistiky z viacerých zdrojov – neostaň pri prvom, ktoré zaznie.

• Ako ho spoznať: Keď niekto stále porovnáva nové dáta len s tým, čo povedal na začiatku.

• Zdroje:: Wikipedia, Wikipedia (SK), Harvard Program on Negotiation

---

4. Heuristika dostupnosti (availability bias)

Alebo aj dostupnostné skreslenie.

• Čo to je: To, čo si ľahko vybavíme v pamäti, považujeme za častejšie, dôležitejšie alebo pravdepodobnejšie. Náš mozog si jednoducho mýli pamätateľnosť s pravdepodobnosťou. Je to jedna z ďalších mentálnych skratiek, ktorá vo všeobecnosti zľahčuje náš život - no niekedy vie zavádzať.

• Príklad: Po medializovaných prípadoch násilia spáchaného cudzincami vznikol dojem, že ide o veľký problém.
  V skutočnosti však štatistiky MV SR dlhodobo ukazujú, že drvivá väčšina trestných činov je páchaná domácimi občanmi – cudzinci tvoria len malé percento všetkých prípadov.
  Médiá ale tieto ojedinelé prípady zvýraznia, a tak sa v pamäti javia častejšie, než v skutočnosti sú.

• Príklad 2: Film Čeľuste spôsobil, že každý si hneď vybavil ako žralok trhá ľudí a preto bol strach zo žralokov na mysli každého človeka pri mori. No realita je úplne iná - žraloky nevyhľadávajú ľudí ako korisť a útoky sú veľmi zriedkavé: Priemerne sa vo svete ročne stane približne 40-90 nezavinených útokov žralokov a z toho približne 5-7 vedie k úmrtiu.. V živote ľuďom hrozí plno iných hrozieb, ktoré sú štatisticky oveľa pravdepodobnejšie, no obrazy z filmu Čeľuste sa uložia do pamäte lepšie, ako štatistiky ohľadom úmrtí spôsobených auto haváriami, utopením a početných iných hrozieb, ktoré su aj 1000x pravdepodobnejšie, ako útok žralokom.

• Ako sa jej vyhnúť: Nenechaj sa uniesť jedným silným príbehom. Pozri si čísla, trend alebo širší kontext.

• Ako ju spoznať: Keď niekto hovorí, že „to sa deje stále“, len preto, že o tom často počul v správach alebo na sociálnych sieťach.

• Zdroje:: International Shark Attack File - Florida Museum, Wikipedia)

---

5. Skupinové myslenie (groupthink)

• Čo to je: Ide o jav, keď skupina ľudí radšej prijme spoločný názor, než by riskovala konflikt, nesúhlas alebo zdržanie rozhodnutia.
  Cieľom sa stáva súlad, nie pravda. Skupina sa tak utvrdzuje v jednom smere a ignoruje iné možnosti.

• Príklad: V parlamente poslanci často hlasujú podľa straníckej línie, aj keď osobne nesúhlasia s návrhom. Dôvodom býva tlak „nevyčnievať“ alebo obava, že by išli proti vlastnej skupine. Podobne to funguje aj v pracovných tímoch – keď všetci súhlasia s vedúcim, aby nenarušili atmosféru, no projekt potom trpí zlým rozhodnutím.

• Príklad 2: Počas pandémie COVID-19 mnohé pracovné tímy alebo školské kolektívy prijímali rozhodnutia bez diskusie, lebo „všetci to tak robia“.
  Niektoré firmy bez overenia prebrali tvrdé opatrenia či plošné pravidlá z médií, aj keď pre ich prostredie nedávali zmysel.
  Nikto ich nespochybňoval – báli sa pôsobiť ako „problémoví“ alebo „necitliví“.

• Príklad 3: V automobilke sa vedenie rozhodne investovať do nového modelu, aj keď niektorí inžinieri majú pochybnosti o technickej spoľahlivosti. Na poradách však nikto nič nepovie, lebo všetci vedia, že manažér projekt tlačí „zhora“. O pár rokov neskôr sa ukáže, že práve tieto problémy spôsobili nákladné stiahnutie vozidiel z trhu.

• Ako sa mu vyhnúť: Neboj sa povedať svoj názor – aj keď ide proti väčšine. Práve odlišný pohľad často odhalí riziká, ktoré si ostatní nevšimli.
  Pomáha aj to, keď má tím nastavené pravidlo, že nesúhlas nie je útok, ale príspevok k lepšiemu rozhodnutiu.

• Ako ho spoznať:

  • V diskusii všetci prikyvujú, ale nikto nekladie nepríjemné otázky.
  • Kritika sa vníma ako „negativita“.

• Zdroje: Wikipedia SK, PsychologyToday.com

---

6. Zaujatosť status quo

• Čo to je: Máme tendenciu uprednostňovať, aby veci ostali tak, ako sú.
• Príklad (SK): Pri diskusii o dôchodkovej reforme ľudia odmietali zmeny, aj keď boli ekonomicky nevyhnutné.
• Ako sa jej vyhnúť: Skúsme si predstaviť, že aktuálny stav neexistuje – vybrali by sme si ho nanovo?
• Ako ju spoznať: Keď niekto tvrdí „takto to bolo vždy, takto to má byť“.
• Zdroje: zdroj 1

---

7. Zaujatosť ilúzie pravdy (illusory truth effect)

• Čo to je: Keď niečo počujeme často, začne sa nám to zdať pravdivé, aj keď nie je.
• Príklad (SK): Opakované tvrdenia, že „EÚ nám berie suverenitu“, sa stali bežným heslom, hoci právne Slovensko má stále vlastné zákonodarné právomoci.
• Ako sa jej vyhnúť: Overujme tvrdenia, aj keď ich počujeme stokrát.
• Ako ju spoznať: Ak niekto argumentuje len tým, že „to hovoria všetci“.
• Zdroje: zdroj 1

---

8. Zaujatosť vlastnej skupiny (in-group bias)

• Čo to je: Uprednostňujeme ľudí z našej skupiny (národ, strana, región) pred inými.
• Príklad (SK): Diskusie o prerozdelení eurofondov – politici obhajujú „svoj“ región bez ohľadu na celkový prínos.
• Ako sa jej vyhnúť: Skúmajme fakty nezávisle od toho, kto to hovorí.
• Ako ju spoznať: Keď niekto hodnotí nápady podľa toho, kto ich povedal, nie podľa obsahu.
• Zdroje: zdroj 1

---

9. Efekt autority (authority bias)

• Čo to je: Ľudia majú tendenciu veriť niekomu len preto, že má autoritu.
• Príklad (SK): Keď známi politici alebo lekári počas pandémie tvrdili nepodložené veci, ich priaznivci ich prijímali bez otázok.
• Ako sa jej vyhnúť: Pýtajme sa: ak by to isté povedal niekto neznámy, verili by sme mu?
• Ako ju spoznať: Keď niekto neuvádza dôkazy, iba meno autority.
• Zdroje: zdroj 1

---

10. Efekt negativity (negativity bias)

• Čo to je: Negatívne správy vnímame silnejšie než pozitívne.
• Príklad (SK): V médiách sa viac riešia politické škandály než pozitívne reformy, hoci tie majú väčší dopad.
• Ako sa jej vyhnúť: Pri hodnotení situácie si vedome pripomeňme aj pozitívne fakty.
• Ako ju spoznať: Ak niekto stále zdôrazňuje iba problémy, aj keď existujú riešenia.
• Zdroje: zdroj 1

---

11. Efekt Dunning-Kruger (Dunning-Kruger effect)

Alebo aj „čím menej vieš, tým si istejší“.

• Čo to je: Ľudia s nižším rozsahom znalostí, nižšou sebareflexiou alebo skúsenosťami v nejakej oblasti, svoje schopnosti systematicky preceňujú, pretože nemajú dosť vedomostí na to, aby videli, čo všetko nevedia. Skutoční odborníci sa naopak často podceňujú, pretože vedia, aká je téma v skutočnosti zložitá a že riešenia sú komplexné a oni nemusia vedieť všetko. Spomeň si na známu vetu “Viem, že nič neviem” (voľný preklad dlhšej vety, ktorú povedal Sokrates). Toto povie len rozumný a uvedomelý človek. Neuvedomelý ani nemusí vedieť, že sa môže mýliť alebo aká je daná téma naozaj komplexná.

• Príklad: Diskusie pod politickými článkami na sociálnych sieťach – ľudia bez ekonomického vzdelania s absolútnou istotou vysvetľujú, ako „jednoducho“ opraviť štátny rozpočet alebo dôchodkový systém, zatiaľ čo ekonómovia, ktorí sa témou zaoberajú celé roky, hovoria o kompromisoch a neistote.

Populistickí politici tento efekt často využívajú – ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov (zdravotníctvo, energetika, migrácia) s prehnanou istotou, čo znie presvedčivo najmä pre ľudí, ktorí danú tému nepoznajú do hĺbky. Odborníci, ktorí poznajú všetky súvislosti, sú naopak opatrnejší – čo môže pôsobiť ako slabosť alebo nerozhodnosť, hoci je to len uvedomenie si zložitosti veci.

• Ako Dunning-Kruger efekt spoznať: Keď niekto o zložitej téme hovorí bez váhania, ignoruje výhrady odborníkov a jednoduché riešenie ponúka ako samozrejmosť.
• Ako sa mu vyhnúť: Pred vyslovením silného názoru sa spýtaj sám/sama seba: „Koľko času som tejto téme skutočne venoval/a? Môžem sa aj mýliť? Poznám argumenty tých, čo so mnou nesúhlasia?” Čím menej niečomu rozumieš, tým opatrnejšie by mala znieť tvoja istota. Neboj sa povedať “môžem sa mýliť” a neboj sa zmeniť názor, keď niekto podá dobré argumenty.
• Zdroje: Wikipedia, Wikipedia SK, Encyclopedia Britannica

---

Ďalšie časté zaujatosti (užitočné v praxi)

Heuristika dostupnosti

• Čo to je: Odhadujeme pravdepodobnosť podľa toho, ako ľahko si na niečo spomenieme (čerstvé, emotívne, často opakované).
• Príklad (SK): Po pár mediálnych správach o kriminalite máme pocit, že „všade je nebezpečne“, aj keď dlhodobé dáta ukazujú pokles.
• Ako sa jej vyhnúť: Hľadaj dlhodobé štatistiky a porovnaj viac rokov, nielen jednu „horúcu“ správu.

Efekt iluzórnej pravdy

• Čo to je: Opakované tvrdenie sa nám javí pravdivejšie len preto, že ho často počujeme.
• Príklad (SK): Politické slogany alebo reťazové statusy opakované na sociálnych sieťach získajú „punc pravdy“ bez dôkazov.
• Ako sa jej vyhnúť: Overuj tvrdenia mimo bubliny a vráť sa k pôvodným dátam.

Efekt rámcovania (framing)

• Čo to je: To isté tvrdenie v inom „rámci“ (pozitívne vs. negatívne) znie inak a mení naše rozhodnutie.
• Príklad (SK): „95 % úspešnosť“ vs. „5 % zlyhaní“ tej istej liečby – ľudia reagujú inak, hoci ide o identické dáta.
• Ako sa jej vyhnúť: Hľadaj obidva pohľady (zisk aj riziko) a rozhoduj sa podľa celého obrazu.

Základná atribučná chyba

• Čo to je: Chyby iných vysvetľujeme ich „povahou“, vlastné skôr okolnosťami.
• Príklad (SK): „On mešká, lebo je nespoľahlivý“ vs. „Ja meškám, lebo bola zápcha na D1“.
• Ako sa jej vyhnúť: Pri súdoch o ľuďoch si najprv over okolnosti (informácie, motivácie, kontext).

Efekt utopených nákladov

• Čo to je: Pokračujeme v niečom len preto, že sme už investovali čas/peniaze, hoci je racionálne skončiť.
• Príklad (SK): Tlačenie projektu vo firme/politike „lebo sme už toľko investovali“, aj keď analýzy ukazujú slabý prínos.
• Ako sa jej vyhnúť: Pýtaj sa: „Keby som dnes začínal(a) od nuly, išiel(a) by som do toho?“

Haló efekt (halo effect)

• Čo to je: Jedna nápadná vlastnosť (sympatickosť, vzhľad) zafarbí náš pohľad na všetko ostatné.
• Príklad (SK): Populárny rečník presvedčí ľudí aj o slabých argumentoch.
• Ako sa jej vyhnúť: Hodnoť tvrdenia podľa dôkazov, nie podľa dojmu z osoby.

Stádový efekt (bandwagon)

• Čo to je: Veríme alebo robíme niečo len preto, že to robí veľa ľudí.
• Príklad (SK): Virálne politické tvrdenia bez dôkazov – „všetci to zdieľajú, tak to bude pravda“.
• Ako sa jej vyhnúť: Zaujímaj sa o dôkazy a zdroje, nie o popularitu tvrdenia.

Skupinové myslenie (groupthink)

• Čo to je: Skupina potláča nesúhlas, aby „držala jednotu“, čím zhorší rozhodnutie.
• Príklad (SK): Stranícke hlasovania bez vecnej diskusie – „nevyčnievaj“ pred voľbami.
• Ako sa jej vyhnúť: Podporuj kultúru otázok a nesúhlasu, hodnotiace mítingy, anonymný feedback.

Hráčske klamstvo (gambler’s fallacy)

• Čo to je: Myslíme si, že po sérii výsledkov „musí prísť opak“, aj keď ide o nezávislé náhody.
• Príklad (SK): Tipovanie „už dlho nepadla 7, určite padne“.
• Ako sa jej vyhnúť: Pri náhodných javoch nerob dedukcie z krátkych sérií.

Ignorovanie základnej miery (base rate neglect)

• Čo to je: Ignorujeme všeobecné pravdepodobnosti a preceňujeme efektné príbehy.
• Príklad (SK): Vyhodnocovanie rizík podľa jednej „emocionálnej“ správy namiesto dlhodobých dát.
• Ako sa jej vyhnúť: Vždy hľadaj základné miery: koľko prípadov celkovo, aká je pravdepodobnosť v populácii.

Optimistické skreslenie

• Čo to je: Podceňujeme riziká pre seba a preceňujeme pozitívne scenáre.
• Príklad (SK): „Mne sa nehoda nestane“ – ignorovanie bezpečnostných odporúčaní.
• Ako sa jej vyhnúť: Pri rozhodovaní si spíš riziká a priprav záložné kroky.

Efekt prílišnej sebadôvery (overconfidence)

• Čo to je: Sme si príliš istí vlastnými odhadmi; naša istota predbieha presnosť.
• Príklad (SK): Prehnane presné predpovede výsledkov volieb bez uvedenia neistoty.
• Ako sa jej vyhnúť: Komunikuj odhady s intervalmi a neistotou, nie absolútne.